Prológ

„Čo si si myslela ,že robíš?!” vyskočil na mňa dozorca v hangári.

„Pokúšam sa dostať preč, pretože som zablúdila,” nasadila som nevinný výraz.

„Zablúdila? Ty?”

„No a čo ? Ty si sa nikdy nestratil?”

„Nie.”

Rýchlo som sa chcela vykradnúť von, ale dobehol ma a zastavil.

„No, poď so mnou,” a viedol ma do kancelárie.

Keď dozorca zaklopal nikto sa neozýval, preto som sa znovu pokúsila utiecť, nepodarilo sa. Dozorca otvoril dvere a uvideli sme riaditeľa si pospávať. Nanešťastie dozorca si nahlas odkašlal a riaditeľ sa zobudil s papiermi nalepenými na lícach . Rozosmialo ma to.

Dozorca sa na mňa karhavo pozrel. Musím uznať ,že bol celkom pekný. Mal asi tak 19 hnedé vlasy a modré oči.

Riaditeľ ,tejto kolonizácii vo vesmíre, sa na mňa otočil s otázkou v očiach.

Ale dozorca sa ujal slova prvý: „Zase bola v hangári, pane,” oznámil.

Nikdy som nemala rada to oslovenie pán , čo sme na vojne???

„Alexia, koľko krát som ti hovoril, že sa nemáš potulovať po hangári? Tam máš prístup až po skončení školy. ”

„Iba 2-krát,” a milo som sa usmiala.

„Minimálne 10krát.”

„Ale školu skončím až o tri roky.”

„Dovtedy si budeš musieť počkať.”

„Otec!”

Oco sa na mňa karhavo pozrel. Znova.

„Nemáš byť v škole? Ak prepadneš bude to o rok viac.”

Rýchlo som sa pozrela na hodinky. 8:00.

Dokelu! Meškám 10 minút. Rýchlo som sa otočila a vrazila do dozorcu.

„Pardon!” zakričala som a ponáhľala sa do školy.

Do školy som prišla asi za 5min. pred koncom hodiny. Na šťastie sme mali chémiu. Potichu som vošla do triedy a zistila som, že nikto tam nie je .Asi sú v laboratóriach. Ďalšiu hodinu sme mali simulátor na Mesinoch.

Išla som napred do haly. Nikto tam ešte nebol. O chvíľu zazvonilo na hodinu. Posadila som sa do stredného radu.

O chvíľu si vedľa mňa sadla Marion a Erik.

„Ahoj. Kde si bola?” opýtal sa ma Erik.

„Ahojte. Tak všade.”

„Zase si bola v hangári?” vyzvedala Marion.

„Ako to vieš?” Vždy všetko vedela. Veď má samé jednotky od hora dole.

Marion a Erik sa na seba pozreli a uškrnuli. Niekedy si myslím ,že sú spolu.

O chvíľu prišiel učiteľ. Niekedy sme ho nazývali Goblin , pretože bol malý a bacuľatý . Ale mali sme ho rady. Nikdy nenechal nikoho prepadnúť.

Mali sme vždy dvojhodinovku SNM (simulácia na Mesinoch) . Prvú hodinu nám opisoval z čoho sa skladá a ovláda Mesin a druhú hodinu sme mali simulácie s rôznymi príhodami čo sa môžu stať.

Goblinova najčastejšia príhoda je vždy ,že ti vypíše chyby. No a sprav to. Zatiaľ to dokázal iba Bruno . Ten spravil všetko čo mu Goblin zadal, preto s ním niekedy strácal nervy.

Ja som sa zatiaľ prebojovala iba cez kamene ,čo spadli z útesu. Väčšinou sa SNM udáva v 20 leveloch, podľa toho čo si spravil v simulácii.

1. ročník má 1-5,2. ročník 5-10, 3.ročník 10-15 a 4. ročník od 15lvl do 20lvl.

Aby si mohol riadiť mesinov potrebuješ 20 level. Zatiaľ tento predmet prejdu iba 5 z 50, takže 10% . Ostatný idú za vojakov a tak. Ja som zatiaľ na 2 levely. Keď si 1-4 máš každý večer ešte samostatné hodiny aby si sa zdokonalil v základoch. Dnes sa ideme učiť lietať. Samozrejme Bruno už na to prišiel dávno. On je 5level. Niektorý z mojej triedy to už ovládajú, ale aj tak idú do simulátra nám to predviesť. Simulácii je 5 a nás v triede je 24 .

„Takže. Bruno ,Brigitte, Lala, Mira, Laro poďte do simulácii,” ohlásil Goblin. Väčšinou oddychujú keď sme v simulácii ,pretože sú už 4-5 level .

Bruno ukazoval ako vzlietnuť, Brigitte lietala po oblohe ,Lala ukazovala ako prepnúť do režimu lietania ,Mira robila piruety po oblohe a Laro ukazoval ako si vytvoriť krídla na mesinovi. V simulátori boli približne celú hodinu .Keď vychádzali tvárili sa víťazoslavne. Ale to je zvykom.

„Výborne. Teraz vás budem volať a vy sa pokúsite prepnúť do režimu lietania,vytvoriť krídla a vzlietnuť. Na toto máme iba hodinu ,potom musím pokračovať s učivom. Kto sa to dnes nenaučí nemôže postúpiť na tretí level. Tak pome na to. Marion,Alexia,Michal,Erik,Nika poďte. Máte na to 10 minút, ” a už nás postrkoval do simulátora.

Simulátor vyzeral ako zatemnené auto pre jedného s množstvom tlačítok. Goblin zapol simuláciu a celé auto sa rozsvietilo. Položila som si nohy na plochu, ruky dole na páky,mesin sa mi ihlou zapichol do ruky aby som ním mohla pohybovať podľa vlastnej vôle a ešte som potrebovala vedieť kódy akcií. Napríklad plávanie 9723 a naťukať to čo najrýchlejšie. Ak si dobre pamätám chod na prepnutie do režime lietania bol 182. Skúsila a niečo sa zmenilo ,takže to správne. Potom krídla bolo K8310 a objavili sa mi nádherné biele krídla. Pomyslela som si ,že chcem vyletieť a stalo sa.

Skríkla som od radosti. Ja lietam. A smiala som sa a lietala dokým mi Goblin cez vysielačku nepripomenul ,že stále som v simulátori a povedal mi nech skúsim otočky. Tancovala som po oblohe a z vysielačky som ešte počula potlesk.

„Dobre. Teraz pristaň a daj preč krídla,” oznámil mi Goblin.

Hups. Ako mám dať preč krídla?!

Pristála som a pomyslela si ,že už nechcem krídla. Nič sa nestalo. Skúsila som znova kód K8310, ale nič sa nestalo.

„Pán profesor?” ozvala som sa do vysielačky.

„Áno ,Alexia?”

„Ako dám preč krídla?”

Trieda vybuchla smiechom. Goblin sa ich snažil utíšiť ,ale nedarilo sa mu to.

„Opačná kombinácia Alexia. To bol druhý level.”

„Ďakujem.”

Naťukala som kód P1689 a krídla mi zmizli. Goblin vypol simuláciu a ja som vyšla. Všetci sedeli a pozerali sa na mňa, ale asi som tam bola príliš dlho ,pretože sa ozvalo zvonenie na koniec hodiny.