Pohoda 8.kapitola

Po chvíli niekto otvoril dvere a nimi prešiel Felix a skrútil sa mi na nohách. Išla som ho pohladkať ,ale ruka ma zabolela.

Vo dverách stál Toši a smutno sa na mňa pozeral.

„Ako sa máš?”

Pokúsila som sa o úsmev ,ale podľa môjho názoru sa mi moc nepodaril.

„Dá sa ,” a pohladkala som Felixa pri čom som si zahrýzla do jazyka ,aby som nezvýskla od bolesti.

„Nemusíš sa pretvarovať,” sadol si pri mňa: „Viem ,že si sa popálila.”

Zobral mi ruku a obzeral si ju. Pomaly mi po popálenine prechádzal a ja som stále hrýzla do jazyka.

„Mala by si si to dať pod vodu,” a už ma ťahal do kúpelne.

„Nie.”

„Prečo?”

„Pretože nechcem aby to videl Juraj a mama by zase stresovala.”

„Tak pôjdem s tebou a akože som tam ja,” uškrnul sa.

Tiež som sa usmiala a vstala som.

Toši sa bol pozrieť čo robí Juro a potom vybehol po schodoch zase hore.

„Stále utiera podlahu.”

„Ja by som to spravila.”

„S tou rukou?”

„Veď to zas tak nebolí.”

Chytil ma za ruku na ktorej som bola popálene a ticho som zvýskla.

S otázkou v očiach sa na mňa pozrel a ja som odvrátila pohľad a išla do kúpeľne.

Dala som si ruku pod kohútik a pustila vodu ,ale začala tiecť teplá, takže ma to štípalo ešte viacej. Rýchlo som dala studenú a Toši zatiaľ zatvoril dvere a sadol si na okraj vane.

„Lepšie?“

Potichu som prikývla a držala som ruku pod vodou.

„Čo si sa pokúšala spraviť so zlomenou nohou v kuchyni?”

„Myslela som si ,že ste hladní, tak som chcela spraviť cestoviny. Odkiaľ sa poznáš s Jurom?”

„Raz som bol v Bratislave a cez obed som sa bol prejsť do parku a on tam sedel sám na lavičke tak som si k nemu sadol. Pozeral sa na mňa ,že prečo som si tam sadol. Potom sme sa zarozprávali a zrazu pri nás stala nejaká baba . Potom mi vysvetlil ,že čakal na ňu,” začal sa smiať.

Zachichotala som sa.

Po 5 minútach už bol pri dverách Juro a pýtal sa čo toľko púšťa Toši vodu.

„Prepáč,” usmial sa a zastavil vodu.

„Koľko tam ešte chceš byť?”

„Zachvíľu prídem dole. ”

Usmial sa a pozrel sa mi na ruku. Juro odišiel dole a zapol si telku.

„Máš v izbe obväz?”

Pokrútila som hlavou.

„Tu je,” ukázala som na skinku za ním.

Vybral z nej obväz a obkrútil mi ho až po lakeť a pri tom si hmkal.

„Hotovo.”

Otvoril dvere a z tade na neho vyskočil Felix. Potichu som sa zasmiala na jeho prekvapenom výraze.

„Myslím, že ťa má rád. A on okrem mňa na všetkých skáče a prská.”

Usmial sa ,zobral ho na ruky a išiel so mnou do mojej izby. Tam ho položil na posteľ a odišiel dole s tým ,že ešte príde.

Pohladkala som Felixa ľavou rukou, tou ktorá nebola popálena, a on začal priasť.

Išla som sa po chvíli prezliecť do teplákov ,pretože v sukni mi bolo zima.

Vybrala som zo skrine tepláky a tričko s dlhým rukávom a pomaly vyzliekla sukňu a nemohla som si obliecť tepláky ,tak som ich hodila na posteľ. Vyzliekla som si tričko jednou rulou ,ale obliecť ho už bolo ťažšie a ešte aj s dlhým rukávom. Postojačky sa mi to nedarilo ,tak som si sadla na posteľ ,ale po chvíli som s hrmotom padla na zem.

Počula som ako Juro kričí ,že čo zase robím, a Tošiho ,že sa pôjde pozrieť.

Rýchlo som sa postavila , tak ako mi noha dovoľovala , a išla za skriňu.

„Erika? Si v pohode?”

„Áno, nič mi nieje.”

„Čo robíš za skriňou?”

„Nič.”

„Tak z poza nej vylez.”

„Nie.”

„Prečo?”

„Pretože sa obliekam.”

„Tak ti pomôžem.”

„Nie!”

„Videl som už baby vyzlečené.”

„To ma má uspokojiť?”

„Nie, len aby si sa nehanbila.”

Zapýrila som sa.

„No?”

„Ok,” vyliezla som spoza skrine.

Keď si ma Toši obzeral otočila som sa mu chrbtom.

„Poď si sadnúť na posteľ,” a vykročil ku mne.

Vyhla som sa mu ,sadla si na posteľ ,zobrala tepláky a pokúšala si ich dať.

Toši ma s pobaveným výrazom sledoval.

„Nikdy si nevidel ,dievča so zlomenou nohou a popálenou rukou ako si oblieka tepláky?”

Chvíľu rozmýšľal a potom záporne pokrútil hlavou. Vzdychla som si.

„Pomôžeš mi?” začervenala som sa.

Vytrhol mi tepláky z ruky a pomaly a s nehou mi ich obliekal cez sadru. Potom mi pomohol obliecť aj tričko.

„Ďakujem ,” stále som sa červenala:„môžeš ísť.”

„Ja nechcem ísť,” a sadol si pri mňa.

„Prečo?!”

„Neviem,” vystrel si ruky a zvalil sa na posteľ : „pretože sa mi dobre leží?”

„Môžeš ležať aj dole na gauči. Pri Jurovi.”

„Vážne?? Tu je lepšie.”

Povzdychla som si.

Uškrnula som sa a zobrala Felixa na ruky. Chvíľu som ho hladkala s keď Toši zavrel oči položila som Felixa na jeho hrudník. Vytreštil oči a pozrel sa na Felixa, ktorý sa schúlil do klbka a začal priasť. Začala som sa smiať ,on sa ku mne pridal a Felix sa pomaly pozrel po ná oboch otriasol sa a zase si ľahol a zaspal. Po tom sme sa začali smiať ešte viacej.

O chvíľu prišiel Juro práve vtedy keď sme sa obaja šteklili navzájom a ja som sa smiala na celú izbu.

Rýchlo som si schovala ruku za chrbát a postavila.

„Čo tu stvárate?” opýtal sa a usmial sa na Tošiho.

„Nič,” odpovedal mu Toši.

Povedal Tošimu ,že už pol hodinu čaká kým príde a dopozerajú film a on na to ,že ešte chvíľu zostane tu.

„Ok,” odišiel z izby a išiel do kuchyne.

Usmiali sme sa na seba a hodili sa na posteľ.

„Tvoj brat je ako dozor,” ozval sa.

„To my hovor. Keď je doma je stále iba tu a nikde nechodí ani s kamošmi. Preto chytám niekedy, keď nie je mama doma, nervy.”

„Mohol by som tu prespať?” spýtal sa zrazu.

„V poriadku ,ale nie v mojej izbe.”

„Prečo?” pozrel na mňa psími očami a smutným pohľadom.

„Nie. Dole na gauči.”

„Ale gauč je nepohodlný. Spala si už na ňom niekedy?”

„Nie, ale náhodou je mäkký,” usmiala som sa.

„Tak budeme spať spolu na gauči.”

„Prepána! Nie! ”

„Prečo?” a opäť sa na mňa pozrel psími očami.

„Nie!” a usmiala som sa.

„Dobre tak buď dole na gauči spolu alebo v tvojej izba a ja budem na zemi.”

„Nie!”

„Juro!!”

„Čo blbneš?! Nevolaj ho sem! ”

O pár minút prišiel Juro do mojej izby a spýtal sa čo chceme.

„Môžem u vás prespať?”

„Jasné prečo nie? ”

„A môžem si vybrať aj kde? ”

„Ok. ”

„Ok. Tak môžem tu? ” pozrela som sa na neho so zdvihnutím obočím.

„Prečo nie? Ak ti to nebude vadiť. ”

„A ja som vzduch? ” začala som mávať tou rukou na ktorej nie som popálená.

„Erika, máme hosťa a on môže určiť kde mu bude pohodlne. Toši, mám ti doniesť matrac a paplón?”

„Ok, ” a víťazoslavne sa na mňa pozrel.

Keď Juro odišiel Toši sa usmial a zase ma začal štekliť.

„Dokým nepovieš ,že tu môžem byť budem ťa štekliť.”

„To je vydieranie!” smiala som sa až ma bolelo brucho.

„Prestaň! Prestaň!”

„Môžem? ”

„Áno ,áno len ma prestaň štekliť,” prestal ma štekliť a ja som sa usmiala a chytila si brucho.

„Ok.” A teraz sa rozosmial on a ja som sa k nemu pridala.

„A nepotrebuješ ísť si po veci do školy?”

„Hups.” A rozosmial sa ešte viacej.

„Idem si po ne ,ale ty zatiaľ nezmeníš názor a vyberieš film čo budeme pozerať v tvojej izbe.”

„Nemôžme si ho radšej pozrieť dole?”

„Ok. Ale rezervujem si miesto pri tebe. ”

„Môže byť komédia?”

„Hocičo.”

Zavrel za sebou dvere a pri tom na mňa žmurkol. Zasmiala som sa. Hodila som sa na paplón a rozmýšľala ako sa to vlastne stalo. Dúcham ,že som sa nezamilovala. To by mi už len bolo treba.

Išla som sa pozrieť na schody či nie je Juro v kuchyni. Bol v obývačke. Potichu som zišla do kuchyne a zobrala si dvoje chipsy hore do izby a minerálku.

Potom som zbehla ešte raz do kuchyne a pozrela sa či máme niečo na večeru.

Juro spravil praženicu a ja som si trochu nabrala a dala do mikrovlnky.

„Erika?”

„Áno? ”

„Poď na chvíľu sem,” pozrela som sa na ruku ,schovala ju za chrbát a išla do obývačky.

„Ako je na tom ruka?”

Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Hádam ešte vidím.”

„Už je to lepšie,” a ako by som si to privolala ma ruka začala svrbieť.

„Choď si to dať pod studenú vodu ešte raz. Potom ti to prídem zaviazať.” Otočila sa a usmial sa ne mňa. Rozbehla som sa k nemu a silno ho objala.

„Nezadus ma,” zasmial sa.

„O chvíľu som tu.”

Rýchlo som išla do kúpeľne , doma som barly ani moc nepotrebovala pretože na schodoch sme mali zábradlie a po dome som krívala, odmotala si obväz a zistila že mi to sčervenalo.

Dala som si to pod studenú vodu a druhou rukou vybrala obväz.

Keď prešlo 8 minút, prišiel Juro a uviazal mi obväz okolo ruky.

Potom som ho vyhnala z kúpeľne a ja som sa išla osprchovať.

V tom som si uvedomila ,že to bude trochu ťažšie ísť do sprchového kúta a umyť sa jednou rukou a druhú mať tak ,aby som si ju nedala pod horúcu vodu a nezamokrila obväz.

„Juro?”

Ozval sa zdola a ja som na neho zakričala či by mi nemohol dať tričko a tepláky dole.

Zachvíľu prišiel a pomohol mi dať tričko a tepláky dole. Chcel mi rozopnúť aj podprsenku ,ale odtiahla som sa.

„Veď ti ju iba rozopnem, a ty si ju daj dole keď odídem.”

Nakoniec som privolila.

„Mohol by si mi zbehnúť po nočnú košeľu? Mám ju na posteli.”

Pomaly som si dala dole nohavičky a podprsenku, keď v tom zaklopal Juro.

„Počkaj chvíľu, prosím ťa.”

Vošla som do sprchy a zakričala mu nech mi to položí na pračku.

Neskôr som počula ako prišiel Toši.

Práve som sa pokúšala zmyť si vlasy, keď mi zase Juro zaklopal na dvere.

„Juro? Čo potrebuješ?”

„To som ja,” ozval sa Toši.

„A čo potrebuješ ty?”

„Ja som sa prišiel opýtať či niečo nepotrebuješ ty.”

„Nie.”

„Vážne?”

„Neviem si zmyť vlasy,” priznala som sa.

Opýtal sa či môže vojsť. Chvíľu som rozmýšľala ,ale potom som mu povedala ,že môže.

Musela som vyjsť z poza závesa a on mi podával osušku.

V kúpelni sme mali sprchu aj vaňu.

Zabalila som sa do osušky a dala vlasy nad vaňu.

Dal mi na ne šampón, chvíľu počkal a potom mi ich šetrne zmyl.

„Ďakujem.”

„Nemáš zač,” usmial sa.

„Nemám ti ešte pomôcť?”

„Nie.”

Pomaly vychádzal ,keď v tom som ho zastavila.

„Vlastne obliecť košeľu,” usmiala som sa na neho krivým úsmevom.

Usmial sa aj on a išiel mi pomôcť. Otočila som sa mu chrbtom a dala hore pravú ruku, tú ktorú som mala popálenú, aby mi nespadla osuška.

Navliekol mi košeľu cez jednu ruku potom som si tou chytila osušku, a navliekla si druhú ruku a pustila osušku.

Omotala som si teraz osušku okolo vlasov a išli sme do obývačky.

Juro tam už vyberal film.

„Nevadí, že vyberám ja?”

„Nie,” odpovedala som mu a sadla si do stredu gauča.

Toši si sadol vedľa mňa napravo a Juro , keď mi dal stolík pod nohy a zhasol, naľavo.

Nakoniec sme si všetci dali nohy na stolík a Juro pustil Dospelákov 2.

Oprela som si hlavu o Jurove plece.

Toši ma v polke filmu šťuchol a ukázal nech si ľahnem radšej na neho. Keď som nechcela ,zobral mi hlavu a položil mi ju na jeho plece.

Rozosmiala som sa a on tiež a Juro sa na nás usmial.