SachikoSutori

Pizza :33 10. kapitola

Publikované 02.12.2014 v 18:22 v kategórii Tajomstvo farieb, prečítané: 263x

Tak toto je tiež taká voľnejšia kapitolka. Dúfam ,že vás to nenudí :)

Keď sme došli ku mne domov všetci išli do mojej izby a ja som išla ako posledná aby nikto nevidel ,že ma to ešte bolí.

Keď som prišla do izby všetci už boli usadení.

Stela sedela na stoličke pri mojom stole, Wiliam na sedacom vak , Nick v kresle a Toši na posteli.

Ja som si sadla na posteľ pretože som si chcela vyložiť nohy a oddýchnuť.

„Takže, prečo sme museli ísť ku mne do izby?” opýtala som sa ich.

„Aby sme sa ubezpečili ,že sa ti nič nestalo,” povedal Nick.

„Ale mne nič nie je,” povedala som a vrhla na Stelu varovný pohľad. Tá iba pokrčila plecami.

„A najesť sa,” povedal Wiliam.

Čudne som sa na neho pozrela. Najesť?

„Čože?”

Všetci okrem mňa sa rozosmiali.

„Najesť,” povedala Stela.

Wiliam znázorňoval jedenie.

Buchla som si ruku o čelo a rozosmiala sa.

Ku mne sa pridali všetci.

„Okej čo si dáte? Nič náročné,” povedala som im.

„Pizzu,” ozvali sa všetci naraz.

„To tu koľko mienite byť?” opýtala som sa ich.

„Dokým sa nenajeme pizze,” odpovedal mi Toši.

„Vieš ,že toto je vydieranie?” otočila som sa k nemu.

Pokrútil hlavou.

Vzdychla som si a pomaly sa postavila. Stúpila som naten členok a zabolel tak som skoro padla. Všetci sa postavili a pozerali na mňa.

„Takže aká má byť?” opýtala som sa ich a nahodila úsmev.

Pustila som sa postele a vydala k dverám.

„Ja si dám s ananásom,” povedal Nick.

„Ja s kukuricou,” povedala Stela.

„Ja so syrom,” povedal Wiliam.

„Mne to je jedno,” povedal Toši.

„A môžem to všetko zmiešať?” opýtala som sa.

Prikývli.

„Ok tak tu počkajte idem spraviť cesto. Ste si vedomí ,že to bude cca. za hodinu?”

„Nevadí,” povedala Stela.

Išla som dole a mama už robila cesto na pizzu.

„Čo bys rada, Erika?”

Ukázala som na pizzové cesto.

Zasmiala sa.

„Počula som ,že ste hladní tak som vám išla spraviť pizzu,” povedala mama:„Dáte si?”

„Jasné,” povedala som jej :„Potom ma zavolaj ja ho dám na plech a dám tam všetko čo chcú ,ok?”

„Dobre,” usmiala som.

Zobrala som ešte jednu malinovku ,5 pohárov a išla hore.

Zle som zase stúpila na prvý schod a spadla som na schody. Dúfam ,že to nebolo moc počuť.

„Erika? Si v pohode?” opýtala sa ma mama keď za mnou dobehla.

„Áno ,” povedala som.

„Ukáž mi ten členok,” povedala mama a už mi dávala ponožky a obväz dole.

„Erika! Zase ti to začína opúchať. Zajtra musím ísť k doktorovi.”

„Nie!” skríkla som:„ Ja chcem ísť plávať!”

„Ale s tým členkom by si nedoplávala ani do polovice,” povedala mama.

„Ale aj nechcem ísť k doktorovi. On mi zakáže plávať,” povedala som.

„Erika! Zajtra ideme k doktorovi a koniec debaty.”

Rýchlo som si obula ponožku a išla hore. Otvorila som dvere na izbe a zabuchla som ich. Vydýchla som si.

Potom som si uvedomila ,že nie som sama. Všetci sa na mňa pozerali.

„Stalo sa niečo?” opýtala sa Stela.

„Nič,” usmiala som sa.

Položila som fľašu s pohármi na zem a z tašky ešte vybrala chipsy a ešte jednu malinovku.

Otvorila som ich a ponúkla.

„Mama už urobila cesto ,tak to bude rýchlejšie,” povedala som.

Sadla som si na posteľ.

Dokelu. Ja nechcem ísť k doktorovi. On ma nepustí plávať a preteky sú už o týždeň! Z toho sa musím vyvliecť.

„Erika?” ozval sa Nick.

„Áno?”

„Iba ,že si bola zamyslená,” povedal.

Usmiala som sa.

Mama zaklopala na dvere aby som už išla.

Zišla som pomaly po schodoch a ostatný išli za mnou aj s flaškami, pohármi a chipsami a išli do obývačky.

Vytiahla som plechu a naň dala cesto. Potrela som ho kečupom, poukladala šunku , dala ananás a kukuricu.

Dala som to do rúry a zatiaľ som si nastrúhala syr.

Potom som sa pridala k nim do obývačky a zapozerala sa do nejakého filmu čo pustili.

O takých 20 minút som išla dať na pizzu syr a ešte ju na chvíľu nechala v trúbe.

Po desiatich minútach som prišla do obývačky aj s pizzou.

Najprv som dala Stela a Nickovi ,pretože boli najbližšie. Potom som zase dala Wiliamovi a Tošimu.

Každému som dala dva kúsky.

Ja som nechcela tak som iba pila minerálku.

„Ty si nedáš?” spýtal sa Toši.

„Nie, ďakujem. Nie som hladná,” odpovedala som.

„Neverím ,že nie si hladná. Veď si sa musela vyčerpať pri plávaní,” zapojil sa aj Wiliam.

Pokrútila som hlavou a otvorila som ústa keď v tom ..... mi Toši dal do úst pizzu.

Vybrala som si ju a zazrela na neho.

Stela sa začala chichotať a k nej sa pridali všetci. Dokonca aj ja.

Nakoniec som tú pizzu dojedla.

„Bola super,” povedala Stela.

„Ďakujem ,ale spravila ju mamina.”

„Nevadí,” odvetil Nick.

„Pozrieme si niečo?” navrhla som.

Prikývli a tak som im rozložila DVD-ečka na stôl.

Nakoniec vybrali Rychle a zbesile 6.

Zapla som im to a začala upratovať taniere. Podávala som ich do umývadla a začala umývať.

Po chvíli ku mne prišiel Wiliam.

„Prečo nepozeráš?”

„Chcel som sa s tebou porozprávať,” povedal mi a prehrabol si jeho čierne vlasy.

„O čom?” pozrela som sa na neho a utrela si ruky.

„O SPOF-e.”

„O čom?” opýtala som sa ho.

„O krajine z ktorej som. Krajine s ľuďmi s výnimočnou aurou a očami,” usmial sa na mňa.

„Výnimočná aura? To je ktorá?”

„Výnimočné oči máš ty. Takže ľudia ,ktorí vidia aury. A výnimočná aura býva ak máš 7,8,9 či dokonca 10 aúr.”

„A ja mám?” neveriacky som sa na neho pozrela.

„Viac ako 80% ľudí ktorí vidia aury majú viac ako 7,” odpovedal mi.

„Ale veď si vravel ,že mať 10 aúr je ojedinelé.”

„Áno je. Bielu auru má kráľovná poprípade kráľ. Teraz je na tróne kráľ ,ale to iba preto pretože jeho mama bola kráľovná ,ale on sám bielu auru nemá. ”

„A to tam nie je nikto kto by mal bielu auru?” opýtala som sa.

„Vravel som ti ,že je to ojedinelé. Ja nevidím aury tak neviem aké máš aury ,preto by som ťa rád zobral do SPOF-u,” usmial sa na mňa.

Usmiala som sa. Chcem vidieť aké to tam je.

„Kedy tam pôjdeme?” spýtala som sa s nadšením.

Usmial sa aj on. „Ešte neviem. Dneska je streda? Tak môžeme ísť v nedeľu.”

Súhlasne som prikyvovala. Odišiel naspäť do obývačky pozerať film a ja som sa zase pustila do riadu a konečne mohla rozmýšľať.

Mama ma nútila aby som išla zajtra k doktorovi ,ale mne sa tam absolútne nechcelo. Preteky sú už v utorok. Nemôžem sa nezúčastniť.

Dobre tak tam pôjdem. Nechcela som aby sme sa s mamou hádali. Ale ak mi zakáže plávať, tak pôjdem plávať aj tak. Dúfam.

A ešte niečo asi sa mi začína páčiť Toši. Pri tej predstave sa začerveniem. Nikdy som chalana nemala.

Zvyčajne som schytala takú triedu .že v nej pekný chalani (ktorí sa tiež ani o mňa nezaujímali ) neboli.

Keď som poumývala riad išla som do obývačky ,tiež pozerať film, hoci bol už v polovici.

Nemala som si kam sadnúť tak som si sadla na zem oprela o roh pohovky.

Neskôr sa so mnou Toši vymenil a oprel sa o moje nohy. Začervenala som sa ,ale nemohol to vidieť pretože bola tma.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



ahojte :) Všetky články sú autorsky chránené ,tak prosím nekopírovať a nesťahovať. Ďakujem