SachikoSutori

Nečakané privítanie 2.kapitola

Publikované 28.06.2014 v 12:59 v kategórii Tajomstvo farieb, prečítané: 213x

Keďže včera bolo vysvedčenie tak som ho tam trochu pripojila. Dúfam ,že každý ste so svojím spokojní a tak isto budete aj s týmto pokračovaním.

Prešiel týždeň a Wiliam sa ešte neukázal.Viem ,že sa tak skoro neukáže ,ale aspoň číslo mi mohol nechať.To číslo z ktorého mi písal ,už neexistuje .Zase som chodila do školy ,ako predtým, a nedávala najavo ,že niečo nie je v poriadku.Po ceste do školy na mňa už čakala Stela.Dneska bolo odovzdávanie polročného vysvedčenia.

„Ahoj. Tak čo, aké budeš mať vysvedčko?” opýtala som sa Stely. Dlho sme spolu neboli, pretože som si chcela ešte vylepšiť to čo sa dalo ,takže som sa učila.

„Ahoj.No.... také akurát,” a nervózne sa zasmiala.

„No tak ,aké?Ak nezačneš hovoriť budem ťa štekliť celú cestu do školy.”

„Nie,nie...No... samé jednotky,” povedala to ,akoby sa za to hanbila.

„Páni.Tak to máš výborne. Ja budem mať jednu trojku. Ty si sa vždy dobre učila.”

Po ceste do školy sme sa ešte rozprávali o chalanoch.

„V pondelok k nám pridajú nového chalana. Dúfam ,že bude aspoň pekný.”

„Čože?! To som nevedela. A z kade prišiel?” opýtala som sa zo zvedavosti. Stela vedela všetko dopredu,veď bola predsedníčka triedy a bola v školskej rade.

„Neviem. Ale asi z Česka.”

Keď sme prechádzali bránou školy uvidela som Wiliama. Pozeral sa nikde za mňa. Keď som sa otočila nikto za nami nešiel.Chcela som Wiliama aspoň pozdraviť ,no už tam nestál.Asi sa mi to iba zdalo.

„Ideš,Erika?” opýtala sa Stela.

Rýchlo som za ňou dobehla a vybrali sme sa do telocvične.

Po príhovore riaditeľky sme sa pobrali do tried.

„Erika!” Obzrela som sa a uvidela Ninu.

„Ahojte. Kričím na teba cez celú telocvičnu a ty si ako hluchá,” vyčítala mi. Nina bola moja najlepšia kamoška č.2. Stela bola 1.

„Prepáč.”

„Ideme teda do triedy?” Chodili sme všetky do tej istej triedy.

Po ceste cez pavilóny sme sa rozprávali o tom novom chalanovi, čo má prísť v pondelok.

Nina sa tešila ,pretože bude mať ďalší objekt na flirtovanie. Nina bola na celej škole známa vďaka flirtovaniu.Nebola chalana ,ktorý by ju nepoznal (až na učiteľov) ,tých moc nepočúvala.Naša triedna učiteľka bola milá a dobrá. Našu triedu učila matematiku a angličtinu. Keď videla ,že niekto niečomu nechápe tak sme to prebrali ešte raz. Narozdiel od slovenčinárky ,ktorá čítala iba poučky z knižiek a každú hodinu sme zapísali 3 strany poučkami ,ktoré boli v knižkách. A každú hodinu písomka. Myslím ,že sme mali najviac známok zo slovenčiny ako ktorákoľvek trieda na škole.

„Dobrý deň, žiaci. Teraz si rozdáme vysvedčenia a pochvaly. Tento polrok som nedávala žiadne pokarhania. Môžeme začať?”

Bola som na začiatku abecedy takže som išla prvá.

„Erika, tá 3 zo slovenčiny ti to kazí,” podala mi vysvedčenie a objala ma: „ A Erika postúpila do celoštátneho kola v plávaní. Takže ,potlesk ,poprosím.” Všetci mi začali tlieskať ,ale nemyslím si ,že tlieskali lebo chceli ,ale preto že ich triedna poprosila.

”Paťka ,poď,” vyzvala ju triedna : „Výborne samé jednotky a ani jedna vymeškaná hodina.”

Patrícia bola známa tým že nikdy nevymeškala ani jednu hodinu.A takto to pokračovalo až do pol desiatej. Potom sme sa s Ninou a Stelou dohodli ,že skočíme na pizzu.Všetky sme si objednali Hawai. Všetky sme túto pizzu mali rady.

„Nechceli by ste ísť zajtra niekam von? Napríklad na nákupy?“ opýtala som sa, pretože doma sa sama nudím. Juraj je na vysokej a mama v práci .

„Jasné,” súhlasili obidve.

„Tak zajtra o jednej?”

„Ok. ”

Keď nám doniesli pizzu tak sme si štrngli kofolami.

„Na nového chalana. Nech je aspoň trochu pekný,” povedala Nina a všetky sme sa začali smiať. Keď sme odchádzali z pizzerky ešte stále sme sa smiali na všetkých spominkach a trápnych okamihoch z detstva. Napríklad Nina si pomýlila ríbezľový džús s červeným vínom. Vypila celý pohár a potom stále chcela tancovať a rodičia sa stále čudovali kde bere aj energiu a chuť tancovať.

Na križovatke sa rozdelili a Stela išla ešte chvíľu so mnou.

„Vieš ten chalan s ktorým som plávala,tak si ma nejako vyhľadal a teraz si spolu píšeme. Nevadilo keby ho zajtra zoberiem so sebou?” opýtala sa.

„Myslíš toho... Nicka?”

„Ano toho.Tak čo môžem?”

„Jasné prečo nie?Bude sranda.”

Potom sa rýchlo rozlúčila a poďakovala a išla písať Nickovi.

Ja som išla pomaly domov.Keď som prišla domov bolo odomknuté. Z obývačky sa na mňa vyvalil Juro.

„Ahoj sestrička.”

„Čo ty tu robíš? Nemáš byť ešte na intráku?”pýtala som sa zo zvedavosti.

„A čože nie si rada ,že ma vidíš? Ano mal som byť ešte na intráku ,ale dali nám VOĽNO.”

„A mama o tom vie?”

„Čo sa toľko pýtaš? Nemôžeš už konečne ma objať?”

Rozbehla som sa k nemu a objala ho.Nebol dom už pol roka.

„Vitaj.” Objímali sme sa ešte hodnú chvíľu.

„Poď ideme niečo uvariť mame nech má aj ona prekvapko,” navrhol Juro.

Upiekli sme jej nakoniec jahodový zákusok.

Mamina prišla okolo piatej ,keď už bol zákusok aj upečený. Juro ju vystrašil až sa skoro potkla a spadla naspäť na ulicu, ale nakoniec sa zachytila o rám dverí. Začala sa smiať ako by ju to ani nevystrašilo ,ale potešilo a mi s Jurom sme sa pridali.Potom sme išli do kuchyne si dať zákusok ,ktorí sme pripravovali. Trochu som sa čudovala ,pretože ... bol výborný. Ešte aj mamina nás pochválila.Nakoniec sme si dali ešte čokoládovú zmrzlinu s polevou.Keď sme sa najedli a porozprávali bolo jedenásť hodín. Mamina išla spať pretože skoro vstávala a mi s Jurom sme sa ešte rozprávali.

„Nestalo sa ti v poslednej dobe niečo zvláštne?” opýtal sa zrazu.

„Nie,prečo?” nechcela som teraz rozprávať o aurách.

„Iba tak.” Potom sme sa rozprávali o jeho vysokej škole a nepodstatných veciach. O polnoci sme už aj mi išli spať.

Snívalo sa mi slonovi ,ktorí bol ružový mal na sebe vytetovanú nejakú hlavu ktorú som nepoznala a ťahal za sebou zámok. A na tom zámku som bola ja. Mala som princeznovské šaty a korunku. A kývala som žirafám (ktoré boli bielo-čierne), hrochom (ktorí boli skoro priesvitní) a veľa ďalším zvieratám.

Ráno na mňa už pražilo slnko z okna. „To bol čudný sen” pomyslela som si.Kúpelňa bola obsadená.Asi tam bol Juro. Pozrela som sa na hodinu a bolo skoro dvanásť hodín.Tak dlho som ešte nespala.

„Juro pohni si ponáhľam sa,” zabúchala som mu na dvere.

„Mala si skorej vstať,sestrička,”zakričal mi cez dvere a smial sa pri tom.

Išla som sa teda do izby prezliecť a prichystať veci.Všetko som nahádzala do kabelky.Juro konečne vyšiel z kúpeľne ,tak som sa rýchlo išla namaľovať.O pol hodinu som bola pripravená vyraziť. Keď som sa obúvala prišla mi sms-ka od Stely :

Ahoj. Ide aj nejaký Nickov kamarát ,dúfam že to nevadí.

No čo sa dá robiť. Zakričala som Jurovi ,že idem nakupovať. Potom som už rýchlo vyrazila, aby som nemeškala. Keď som tam prišla uvidela som niekoho koho by som tam vôbec nečakala. Bola tam už aj Stela s Ninou a Nick s Wiliamom.

Komentáre

Celkom 3 komentáre

  • Kilia Ice 29.06.2014 v 20:59 senzacnééééé. bolo to fakt skvelé. už sa teším na pokračko :D :D


  • sachiko.infoblog.sk 08.07.2014 v 14:16 Pracujem na tom :D


  • Linda 27.10.2014 v 19:17 ten sen bol... zajimavy :D


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



ahojte :) Všetky články sú autorsky chránené ,tak prosím nekopírovať a nesťahovať. Ďakujem