Nakupovanie 3.kapitola

Nina bola už zavesená na Wiliamovi a zadalo sa ,že Wiliamovi to neprekáža.Pichlo ma pri srdci, hoci som nežiarlila. Veď na čo? Pomaly som k nim išla.

„No konečne.Mysleli sme , že neprídeš,” privítala ma Stela.

„Ahojte. No veď už som tu ,usmiala som sa na Stelu. Usmev mi opätovala.

Dneska mala Nina okolo seba žltú auru.Wiliam mal okolo seba modrú.Pomaly sme sa vidali do nákupného centra. Nina sa rozprávala s Wiliamom a Stela s Nickom.Ja som išla ako poslušná hus za nimi.Po chvíli sa Stela otočila a začala ma zoznamovať s Nickom.

„Erika toto je Nick, Nick toto je Erika. Chodíme spolu na plávanie a aj do školy. Nick chodí tiež na gympel ako mi do vedľajšieho mesta,” začala ho opisovať.

„Teší ma,” a usmiala som sa. Nechcela som mu podávať ruku ,pretože mi to prišlo také ... cudzie a podávať ruky si medzi seberovnými mi pripadalo ešte čudnejšie.

„Aj mňa. My sme sa už videli na súťaži ,nie?” opýtal sa ma.

Namiesto podania rúk ma objal a ja som mu to objatie opätovala.Podľa toho som ho aj zaradila do kategórie priateľských. Nich mal okolo seba oranžovú auru.

Potom sme sa rozprávali už všetci traja. Keď nám Nick hovoril príhodu zo svojho života, tak sme sa so Stelou začali smiať ako bláznivé. Nina s Wiliamom sa k nám otočili a so zdvihnutím obočím sa na nás pozerali. Začali sme sa smiať ešte viac.

Po chvíli sa otočili a zase sa rozprávali medzi sebou. Keď sme prišli do KORZA Nina s Wiliamom sa od nás odpojili s tím ,že radšej pôjdu do kina.

My sme išli do GATE-u pozrieť a ja som si tam kúpila letné šaty.

Potom sme išli niečo vybrať Nickovi. So Stelou sme mu vybrali oranžovo-slabo modrú košeľu s dlhými rukávmi. Keď si ju išiel vyskúšať tak mu bola akurát a podľa mňa bol v nej aj pekný. Hodila sa k jeho čiernym vlasom. Nakoniec si ju aj kúpil.

Potom sme išli niečo kúpiť Stele aj keď silno protestovala ,že nič nepotrebuje. Vyhliadla som jej tiež letné šaty, hoci na ne bola ešte zima. Boli biele s kvetmi. Boli to ramienkové šaty s pásom iba cez jedno rameno. Sukňa bola vrstvená s kvetmi. Tieto šaty by perfektne sadli Stele. Hneď som ich zobrala a dala Stele vyskúšať. Po chvíli prišiel aj Nick. Keď sa nám ukázala vyzerala úplne nádherne.

„ Stela, tieto si musíš zobrať,” hovorila som jej.

„Ja neviem ... mne sa nejako nepozdávajú ,” vykrúcala sa ,akoby si ich nechcela kúpiť.

„Stela, ja si tiež myslím , že ti pristanú,” pripojil sa ku mne Nick.

Stela sa začervenala.

„Ak si ich nekúpiš ty, kúpim ti ich ja.”

„Nie,nie... Ale mne sa nehodia.”

„Dobre, kúpim ti ich ja.Koniec debaty,” usmiala som sa na ňu a zastrela závesy ,aby sa mohla obliecť.

Keď vyšla zobrala som jej šaty a išla ku pokladníčke. Stela s Nickom ma už čakali pred Gate-om. Podala som Stele tašku.

„To je predčasný darček k narodeninám,” povedala som jej.

„Ale ja mám narodeniny až o dva týžne,” oponovala mi a nechcela si zobrať tašku.

„Veď vravím predčasný,” a dala som jej tašku do ruky.

Nickovi zavibroval mobil. Pozrel si kto mu píše.

„To je Wiliam,”povedal: „Vraj ich nemáme čakať.Pôjdu domov sami.”

„ A ako pôjdeš ty?” opýtala som sa ho.

„Ja bývam v tomto meste ,len na školu chodím do vedľajšieho mesta. Je tam menej ľudí,” usmial sa.

Potom sme aj mi išli do kina. Dávali Rio 2, Transformers, 22 Jump Street , Lietadlá 2.

Chceli sme nejakú rozprávku, hoci sme z nich už vyrástli ,ale aj tak sme išli na Rio 2 v

3D. Keď sme si kúpili lístky a popcorn išli sme si sadnúť.

Pár minút potom sme sa zahĺbili do príbehu o modrom vtáčikovi v Amazónii. Keď rozprávka skončila Stela a Nick ma išli odprevadiť domov ,aj keď som im hovorila ,že nemusia.

Rozlúčila som sa s Nickom a Stelou ,ktorá sa mi už asi 20x poďakovala za šaty. S Nickom som sa zase objala a vošla do domu. Keď som sa pozrela na Nicka a Stelu ako odchádzajú ,tak som sa usmiala a dúfala ,že aspoň Stela bude šťastná.