SachikoSutori

6.kapitola- Prvý deň

Publikované 23.03.2015 v 17:00 v kategórii Škola Elementov, prečítané: 507x

Musím to rozkúskovať do viacerých článkov, lebo sa mi to do jedného nezmestí. :( A prepáčte ,že to tak dlho trvalo ale mala som veľa roboty :D Príjemné čítanie a toto je prvý článok ;)

                                                                                       Škola Elementov


                                                                       6.kapitola- Prvý deň


Zobudila som sa na kikiríkanie kohúta.

„My tu máme kohúty?“ rozospato som sa spýtala sama seba.

„Prepáč!“ začula som hlas spolubývajúcej. „To je môj budík,“ rozospato sa zasmiala.

„Ale kohút?“ nechápala som jej výber zvučky.

„Kašli na to. Hlavné je ,že sme hore. Pretože je presne sedem hodín,“ povedala mi.

„Sedem? Tak čo buntošíš? Sedem... Sedem?!“ vyskočila som z postele akoby do mňa udrel blesk. „Však o pol ôsmej nám začína vyučko!“ nervózne som na ňu nechtiac skríkla.

„Veď dobre ja som za takých 15 minút. Zaberám si kúpeľňu,“ prešmykla sa okolo mňa.

„Ale švihaj!“ zakričala som na ňu cez dvere.

„V poho!“ počula som ju zakričať.

Keďže nás tlačil čas, rozhodla som sa prezliecť v izbe. Zo skrine som vytiahla rifľové kraťase s opaskom a červené tričko na ramienka, oboje s nejakým odznakom.
Rýchlo som sa prezliekla a zaklopala na dvere do kúpeľne. „Čo si padla do záchodu, keď ti to tak dlho trvá?“

„Veľmi vtipné,“ otvorila dvere Elisa.

Červené vlasy mala stočené do drdola.

„Idem sa učesať a pôjdeme,“ oznámila som jej.

„OK“

Zobrala som zo stola hrebeň a prebehla do kúpeľne. Pred zrkadlom som si spravila vysoký konský chvost.

„Si?“ zakričala Eli.

„Yes,“ povedala som.

„Madam vie po anglicky? Bravó,“ posmešne zatiahla.
„Yes, lady,“ uklonila som sa.

So smiechom som otvorila dvere a tam stála zdravotná sestra.
„No, dobré ráno sa praje,“ povedala sestra. „Včera som sa zabudla predstaviť. Som Regína. Priezvisko nemám alebo skôr ho nepoužívam,“ žmurkla. „Môžeme si tykať. A ako ospravedlnenie, že som sa včera nepredstavila, vás ,slečny, zavediem na prvú hodinu. Čo máte?“ spýta sa.

„Ja mám slovenský jazyk,“ poviem.

„Matiku,“ povie Eli.

„To aby sme si švihli,“ skonštatovala Regína.

Rýchlym krokom sa vydala ku schodisku. Pozreli sme sa s Elizabeth na seba a rozbehli sa za ňou.

Dobehli sme ju pri dverách.

„Kde ste toľko?“

Ospravedlňujúco sme sa na ňu usmiali.

„Poďme,“ otvorila dvere a rýchlo sme šli za ňou do školy. Nestretli sme ani živú dušu.

„Kde sú všetci?“ nechápavo som sa spýtala.

„Predsa na hodine ,kde inde?“ zasmiala sa.

Prišli sme do školy.

„Lenka, ty choď po schodoch ,zaboč doľava a hľadaj tabuľku pri dverách s nápisom slovenský jazyk 1. roč. Sú to asi 4 alebo 5 dvere. A ty Elizabeth ,choď tiež po schodoch , doprava a tabuľka s nápisom Matematika 1.roč. Veľa šťastia,“ zaželala nám a odišla.

„Poďme, máme asi 2 minúty,“ skonštatovala Eliz.

Vybehli sme po schodoch. „Tak ahoj,“ rozlúčila som sa.

„Nezabudni, že stretko je pri fontáne,“ pripomenula mi.

„Okik, čaw!“

Rozbehla som sa do triedy. „Ahoj!“ zakričala za mnou.

V rýchlosti som očami behala po tabuľkách. Zastala som pri dverách s tabuľkou Slovenský jazyk 1. roč.

Zaklopať alebo jednoducho vojsť? Rozhodnem sa zaklopať. Keď už pre nič iné tak aspoň zo slušnosti. Zaklopem a vojdem.

Ako prvé si všimnem ,že tu ešte není učiteľ. Super. Prebehnem očami po žiakoch. To je ale záplava modrých prameňov,uškrniem sa.

„Ty si kto?“ začujem otázku z predposledného radu.

„Lena,“ automaticky odpoviem.

„Sadni si,“ vyzve ma hlas. Pátram očami a všimnem si v predposlednej lavici sedí staršia pani s blond vlasmi v ktorých je modrý melír.

To bude asi profesorka.

Hľadám miesto a zbadám voľné fleka v zadu pri nejakom chalanovi. Vyberiem sa k nemu. „Môžem?“ ukážem na stoličku.

Prikývne. Sadnem si a upriem zrak na les za oknom.

„Vyzerá to tak ,že sme už konečne všetci. Tak začneme.“

Vstane tá pani. „Volám sa Elena Štolová. Budem vás učiť slovenský jazyk. A ak náhodou niekto,“ pozrie na mňa, „ myslí ,že som stará ,mám len 26 rokov.“ Sklopím zrak.

„Máte nejaké učebnice alebo zošita?“ opýta sa.

„Nie,“ zborovo odpovieme.

„Aký ste vy učenlivý...“ zasmeje sa. „No nič, dnes si dáme voľnú hodinu. Predstavíte sa, poviete niečo o sebe a tak. Kto chce začať?“ usmeje sa. „Nikto?“ predstiera zarazenie. „Ideme teda od okna, prvá lavica. Nech sa páči.“

Postaví nejaké dievča. „Volám sa Monika. Mám rada mačky a sem som prišla pred dvomi dňami,“ posadí sa.

Vedľa nej sa postaví ďalšie dievča a povie: „Som Monikina sestra Anabell. Milujem mortadelu so špagetami a rada jazdím na koňoch“.

Tak to pokračuje až ku našej lavici.

Chalan sa postaví a povie: „Som Edmund a nič čo by vás zaujímalo nepoviem,“ sadne si.

Pekné ,pomyslím si.

Postavím sa. „Volám sa Lena a mám rada psy,“ sadnem si a pozerám sa von z okna.

Keď sa všetci do predstavujú , akurát zvoní.

„Uvidíme sa v piatok! A nezabudnite si doniesť nejaké zošity a perá,“ kričí za nami profesorka.

Idem so spolužiakmi dole schodmi a rýchlym krokom sa ponáhľam k fontáne.

Elizabeth tam už je a kýve na mňa. Odkývam jej a prebehnem tu krátku vzdialenosť medzi nami.

„Brzdi,“ smeje sa Elisa.

„Nie som padnutá na hlavu,“ poviem jej so smiechom. „Čo ste robili?“ opýtam sa.

„Nič ,len predstavovali. Vy?“

„Tiež,“ uškrniem sa. „Teraz mám matiku, ty?“

„Slovina,“ uškrnie sa.

„Sme dopadli,“ smejeme sa.

„Asi ideš do tej istej triedy ako ja ,že? Tak to sú tuším piate dvere a sedím vzadu ,pri okne pri uličke. Chápeš?“


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



ahojte :) Všetky články sú autorsky chránené ,tak prosím nekopírovať a nesťahovať. Ďakujem