SachikoSutori

6.kapitola- Prvý deň 2.článok

Publikované 23.03.2015 v 18:00 v kategórii Škola Elementov, prečítané: 249x

muhahaha :P :D je to dlhéé :D

„Ako si už povedala ,ani ja nie som padnutá na hlavu. Ja sedím v strednom rade, prvá lavica. A sú to tretie dvere“.

„Dúfam ,že nechceš aby som si sadla do prvej lavice, však nie?“ opýtam sa.

„Hmm... chcem,“ povie so smiechom. „Neboj nesedím v prvej, čo som blbá? Sedím v poslednej pri dverách.“

„Chvalabohu. Vieš ako mi odľahlo?“

„Neboj sa, viem,“ žmurkne.

„Ozaj máme profku či profesora?“

„Profesora,“ opäť žmurkne,„ a je to fešák plus má oheň. A na slovine?“

„Profku s vodou,“ nasadím sklamaný tón.

„Nevadí,“ pokrčí plecami Elisa. „Ideme ,nie? Nech si môžem uchmatnúť to tvoje miesto,“ povie.

„Poďme“.

Vyberieme sa ku škole.

„Počuj, po tejto hodine nedáme stretko ,neva?“

„Prečo?“

„Chcem ísť za Lucy“.

„ V pohode. Alebo sa chceš ísť pozrieť, či sa tam nebude potulovať Daniel, že?“ zdvihnem obočie.

„Možno,“ usmeje sa až sa jej vytvoria jamky na lícach.

„Ja som to vedela,“ znalecky pokyvujem hlavou.

„Óóó , aká ste predvídavá a vševediaca ,madam. Neviete mi náhodou vyveštiť aj budúcnosť?“ opýta sa hlasom plnom predstieranej úcty.

„To nie. Viete, za to sa platí,“ pokračujem v hre.

„Tak to si nechajte ,madam ,také veštby,“ rehoceme sa na celý vestibul školy.

„Kto bude prvý hore?“ vyzvem ju pod schodmi.

„Platí“.

„ 3 štart!“ odštartujem nás a za okamih som hore.

„Myslím ,že som vyhrala,“ povie Elisa.

„To už prečo?“ nechápem.

„Pretože... som tu bola o 2 sekundy skorej,“ vyplazí mi jazyk.

„To vieš ako?“ zdvihnem obočie.

„Lebo mám vzduch,“ lišiacky sa usmeje.

„Mňa z teba porazí, vieš o tom?“ krútim hlavou.

Pokrčí plecami a zasmeje sa. „Poďme do tried“.

„Tak zase v stajniach?“ opýtam sa.

„OK,“ povie a vyberie sa smerom do triedy.

Vojdem do svojej triedy.

Zadné a predposledné lavice sú všetky obsadené. Rozhodnem sa ,že si sadnem do tretej lavice, pri okne. Idem k lavici a posadím sa. No čo. Aspoň ich budem v kľude ignorovať.

„Môžem si prisadnúť?“ vyruší ma nejaký hlas.

Neprítomne prikývnem.

„Som Lara,“ oznámi hlas.

„Lena,“ odpoviem a konečne sa na ňu pozriem.

Má čierne vlasy prifarbené modrým melírom. Modré oči sú milé a prívetivo sa na mňa pozerajú. Nos má trošičku nahnutý dohora a úsmev jej rozžaruje tvár.

„Páči sa Ti škola?“ opýta sa.

„Uhm..“

„Aj mne, najviac sa mi páči rybník za naším internátom a ten park v strede areálu. A tá fontána...,“ zasnene pozrie do stropu.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



ahojte :) Všetky články sú autorsky chránené ,tak prosím nekopírovať a nesťahovať. Ďakujem