SachikoSutori

5.kapitola-René

Publikované 09.11.2014 v 17:08 v kategórii Škola Elementov, prečítané: 245x

Toto bude trošku dlhšie nemohla som to proste bezcitne odstrihnúť :D Dúfam ,že mate radi psy :D

                                                                                   Škola Elementov

                                                                                    5.kapitola-René

Počula som ako neďaleko mňaukajú mačky. V pozadí som počula štekať psy.

Tak poďme sa pozrieť, čo to tu máme.Usmiala som sa a vstúpila do útulku.

Udrela mi do nosa prenikavá vôňa mačacieho žrádla a ešte niečo neidentifikovateľné. Zvnútra bolo vymaľované vkusnou slabo-modrou farbou. Zaujímavé bolo, že neboli v žiadnych klietkach ale mali vyhradený priestor asi tak 2x2 metre a priehradky sa dali otvoriť aj z vnútra. Rady boli oddelené úzkych chodníčkom.

Začula som nejaký hlas.

„Poď, moja, neboj sa,“ hovoril ten hlas.

Išla som za ním. Po chvíli som ho uvidela.

Kľačal pri belgickom ovčiakovi. Mal hustú, dlhú a čiernu srsť. Oblizol mu ruku.

„Ach ,ty,“ poškrabal ho medzi ušami.

„Ahoj,“ povedala som. ˇ

Strhol sa. „Čo je? Ešte si nikdy nevidela ako sa chalan hrá so psom?“ zazrel na mňa.

„Veď dobre, len som ťa pozdravila,“ prevrátila som oči.

„Však sa hneď nečerti,“ uškrnul sa. „Len som si robil prču,“ smial sa.

„Hahaha,“ ironicky som sa zasmiala.

„Niekto je tu nabrúsený. Čože sa ti stalo?“ spýtal sa.

„Stretla som ťa,“ povedala som hlasom sladkým ako med a zaklipkala na neho očami.

„Dobrý pokus,“ uznal.

„Mimochodom ako sa volá?“ ukázala som sa psa.

„Toto je Nely,“ poškrabal ju medzi ušami. „Ja som mimochodom Leonard a ty si...“ zdvihol obočie.

„Lena,“ uškrnula som sa.

„Chodíš do prváku?“ nadhodil.

Prikývla som. „Aj ty?“

„Yes, milady,“ usmial sa.

„Debil,“ uškrnula som sa.

„Aký máš živel?“ spýtala som sa ho.

„Oheň, ty máš vodu, že?“

„Ako vieš?“ zaujímalo ma.

„Tichá voda brehy myje, bláznivá ich preskakuje,“ zacitoval.

„Vieš aspoň čo to znamená?“ smiala som sa.

Hodil po mne začudovaný pohľad. „Nie a ty?“

Pokrútila som hlavou. Smiali sme sa ako bláznivý.

„Vieš, že si celkom fajn baba keď nemáš blbú náladu?“

„Vieš, že si celkom fajn chalan, keď do nikoho nezapáraš?“ vrátila som mu to. Zasmiali sme sa.

„Ozaj, nechceš si nejakého psíka „privlastniť“?“ nadhodil.

„Jasné ,prečo nie?“

„Aké plemeno máš najradšej?“ zaujímal sa.

„Tak tých je veľa. Napríklad Austrálsky ovčiak, Border kólia, Bernský salašnícky p“.

„Dobre pochopil som je ich veľa,“ prerušil ma, „ale keď to zhrnieme tak stredne veľký až veľký a s hustou srsťou. Pochopil som to správne?“ spýtal sa.

„Aj hej,“ usmiala som sa.

„Myslím, že nájdeme z každého niečo. Počkaj nechaj ma porozmýšľať,“ zavrel oči a klepal si prstom po brade.

Kým rozmýšľal tak som si ho prezrela. Oblečené mal krátke čierne tričko, kraťase a čierne žabky. Dlhé čierne mihalnice pre ktoré by každá žena vraždila ale chalanovi sú nanič. Slnečné okuliare mal založené v hnedých vlasoch s červeným melírom. V uchu mal striebornú náušnicu.

„Už viem!“ vykríkol odrazu. „Myslím ,že pôjdeme pohľadať nejakú Border kóliu,čo myslíš?“ zdvihol obočie.

„Veď,“ vyzvala som ho.

„Poď Nely, pôjdeme pohľadať nejakého psíka pre túto slečnu,“ žmurkol na mňa.

Zaštekala a poslušne išla za Leom. Išli sme po chodníku až napokon zastal pri nejakej priehradke.

„Pozri sa na ňu,“ pobádal ma Leo. „Volá sa René,“ oznámil.

René mala ľavé ucho čiernej farby, tak isto aj chrbát. Bruško labky aj hlavu mala biele. Mála krásne hnedé oči.

„Tá je krásna,“ povzdychla som si. Otvorila som priehradku a zavolala na ňu.

„Poď René, neboj sa.“

Pomaly vyšla von. Opatrne som ju poškrabala medzi ušami. Mala úžasne mäkkú srsť. Oblízala mi ruku. Zasmiala som sa.

„Takže, mám dobrý výber ,že?“ spýtal sa Leo.

Prikývla som a uprela naňho vďačný pohľad.

„Myslíš, že si ju môžem „privlastniť“?“ naznačila som prstami úvodzovky.

„To uvidíme na zajtrajšej hodine,“ žmurkol.

Dala som ju späť do priehradky.

„Idem dať spať aj Nely a pôjdeme si pohľadať niečo pod zub. Si hladná?“

„Aj hej.“

„Tak sa ide,“ usmial sa a vybrali sme sa späť k priehradke pre Nely.

Keď ju tam dal, trikrát zazvonilo.

„To už je večer?“ neveriacky sa sám seba spýtal. „Idem si nájsť niečo pod zub na intrák tak sa už rozlúčime,“ povedal a pobral sa k východu. Otočil sa pri dverách a zakričal: „Vidíme sa zajtra!“

„Jasné,“ zakývala som mu.

Pobrala som sa na náš internát. Pred dvermi som našla stáť Elizabeth.

„Ahoj,“ začudovane som povedala.

Vykríkla a objala ma.

„Brzi, brzdi čo sa stalo?“ nechápavo som sa spýtala.

„Vyhrala som závod! A ako výhru ma pobozkal na líce!“ jasala.

„A je aspoň voľný?“ spýtala som sa jej.

„Ako to mám asi tak vedieť? Myslíš ,že je zadaný?“ hrýzla si do pery.

„Mala si sa ho to opýtať,“ prevrátila som oči s úsmevom na perách.

„Zajtra sa ho to spýtam,“ predsavzala si. „Poďme si niečo nájsť na jedenie,“ otvorila dvere do intráku a išli sme do kuchyne.

„Ja si dám mlieko s vločkami, chceš aj ty?“ spýtala sa.

„Jasné ,dik.“

Dojedli sme ,umyli sme riad a išli do izby.

„Počuj ,vieš aký má živel?“ spýtala som sa jej.

„Kto?“ nechápala Elisa

„Daniel,“ povzdychla som si.

„Nevšimla si si aký má melír?“ odbočila od témy.

„Čo s tým má spoločné melír?“ nechápala som.

„To si si ešte nevšimla ,že skoro každý tu má melír? Kam si sa pozerala ,dievča? No s tým melírom je to tak ,že každý používateľ elementu má melír, ktorý prislúcha jeho živlu.

Zem má hnedý, voda modrý, vzduch biely a oheň červený. Neviem ako to ten živel robí ale každý kto používa element má melír od svojho živlu. Nikto si ho nejde dať urobiť do kaderníctva,“ zasmiala sa.

„A keď má niekto dva živly?“ zaujímalo ma.

„Tak má dva melíry.“

„A keď má niekto všetky štyri živly? Tak má štyri melíry?“ usmiala som sa pri predstave takého človeka.

„Počula som o takom páre, ktorý ovláda päť elementov. Muž ovláda oheň plus zem a žena má vodu a vzduch. A hovorí sa ,že keď spoja svoje sily dokopy tak ovládajú aj piaty element a to je blesk. No nie je to super?“ nadšene sa pozrela na mňa.

„Tak prečo nie je piata trieda so zameraním na blesk?“ čudovala som sa.

„Lebo tých je strašne málo,“ logicky odpovedala Eli.

„Ja trúba,“ buchla sa po hlave Eli.

„Čo je?“ zdvihla som obočie.

„Zabudla som si od neho vypýtať číslo!“ histerčila.

Vyskočila z postele a nervózne sa prechádzala po izbe.

„Ako ho skontaktujem? Čo budem robiť? Čo ak ho už neuvidím?!“ trhala si vlasy Elisa.

Pri pohľade na ňu som padla na posteľ s rehotom na celý intrák.

„Čo sa smeješ?! Toto je veľmi vážna vec.“

„To sa nedá,“ povedala som medzi výbuchmi smiechu.

O chvíľu sa pridala ku mne a rehotali sme sa ako bláznivé.

Keď sme sa po dlhej chvíli prestali smiať povedala mi: „Mimochodom, myslím ,že Daniel mal hnedý melír.“

„Hmm idem si dať sprchu,“ vyskočila som z postele a vybrala zo skrine zelenú pyžamu presne mojej veľkosti a išla do kúpeľne. Rýchlo som sa umyla a zmyla vlasy, vyfénovala a ponatierala sa telovým mliekom ,ktoré som našla v skrinke pri umývadle.

Vyšla som z kúpeľne a povedala Elise ,ktorá niečo ťukala do svojho notebooku: „Môžeš ísť.“

Len prikývla a ďalej niečo písala.

Vybrala som z ruksaku Molly a hodila som sa na posteľ.

„Potom zhasni,“ zamumlala som do vankúša.

„Ok.“

Pomaly som upadala do spánku.

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • Mišik 12.11.2014 v 20:45 Je to úžasné :) neviem sa dočkať pokračovania :) chvála :):)


  • sachiko.infoblog.sk 26.01.2015 v 19:30 dík :) a pokračovanie bude až o hodnú chvílu :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



ahojte :) Všetky články sú autorsky chránené ,tak prosím nekopírovať a nesťahovať. Ďakujem