SachikoSutori

2. kapitola

Publikované 23.06.2016 v 14:20 v kategórii Nádej, prečítané: 168x

Ubehli 2 mesiace odvtedy, čo mi už nemenovaný chalan, napísal tú správu a ja som sa z toho pomaly začala dostávať.

Regina u nás bola stále ,ale vždy keď som sa jej opýtala prečo nejde domov alebo prečo je stále u nás ,tak mi neodpovedala. Ale bola som rada ,že je u nás. Učievali sme sa spolu, chodili von keď sa nám zachcelo.

Mama s tým nemala problém a nevadilo jej to ,pretože Regina jej platila za to že bola u nás. Netušila som z kade tie peniaze berie ,ale radšej som sa ani nepýtala pretože som vedela ,že mi neodpovie.

Keď sme raz išli spolu domov zo školy tak si pri nás sadol chalan. Predstavil sa ako Dávid. Regina si s ním dobre rozumela a celú cestu sa rozprávali o všeličom a ja som sa miestami už strácala. Regina ním bola unesená a odvtedy vždy keď videla ,že nastupuje do toho istého autobusu ako my začala sa upravovať a Dávid si buď sadol za nás alebo pred nás ,a keď nebolo miesto len tak pri nás stál a rozprával sa s nami.

Pomaly sme vykračovali k nám domov ,pretože sme sa išli roztopiť z toľkého tepla čo bolo vonku a to ešte ani leto nebolo.

„Myslíš ,že sa Dávidovi páčim?” spýtala sa ma cestou Regina.

„Určite. Však vidím ako sa na seba pozeráte,” odpovedala som je po pravde, síce som trochu žiarlila, ale chcela som aby aspoň ona bola šťastná.

Usmiala sa na mňa a pokračovali sme v ceste ,keď zrazu z domu okolo ktorého sme prechádzali vybehol Dávid a niečo nezrozumiteľne kričal. Keď nás uvidel ako tam stojíme a pozeráme sa na neho ,začervenal sa a podišiel k nám.

„Ahojte,” pozdravil nás :„Počuli ste niečo?”

Pokrútili sme hlavami ,že nie.

„Tak je dobre,” usmial sa a sklopil hlavu.

Videla som aký je zničený preto som sa ho spýtala či nechce ísť chvíľu s nami a on súhlasil. Rozprávali sme sa o škole a zistili že on tento rok maturoval. Keď sme prišli pri náš dom tak sme ho pozvali dovnútra.

„Vy ste sestry?” spýtal sa nechápavo keď sme už každá si odložila veci do izby.

S Reginou sme sa na seba pozreli a rozosmiali sa, zatiaľ čo Dávid sa na nás nechápavo stále pozeral.

„Nie,”odpovedala Regina, pretože ja som sa stále smiala.

„A prečo spolu potom bývate?” spýtal sa Dávid. Po tom ma smiech prešiel a pozrela na Reginu ,ktorá posmutnela.

„To ja bývam u Elli, ” objasnila mu to.

„Pred dvoma mesiacmi sa moji rodičia rozhodli ,že sa chcú presťahovať. A ja som nechcela, lebo som sem chodila na školu a mala tu kamarátov. Vtedy sme sa kvôli tomu dosť pohádali ale nakoniec povedali ,že ak mi niekto dovolí u seba byť dokým nebudem mať 18 ,potom by mi prenajali byt, že môžem zostať. Preto som poprosila Ellu , že či by som u nej nemohla zostať ,ale ani ona nevedela prečo ,ale nechala ma tu,” obrátila sa na mňa: „Prepáč ,že som ti to nepovedala skorej. Dúfam ,že ma tu dovtedy necháte. Prosím ,Ella, môžem tu zostať do 18?” spýtala sa ma.

Toto mi nikdy nepovedala. Ten chalan ju prinútil o tom hovoriť jednou otázkou zatiaľ čo ja som sa jej vypytovala x krát a neodpovedala mi. Začínala som ho obdivovať.

„Jasné že tu môžeš zostať. Veď si moja kamoška. Hádam by som ťa nevyhodila na ulicu.”

Podišla som k nej a objala ju.

Potom som išla po chipsy a sadli sme si k telke. Zapli sme si nejaký akčný film a pozerali.

Keď som sa vracala z wc-ka videla som ako Regina a Dávid vedľa seba sedia. Dávid ju objímal okolo pliec a ona mala hlavu na jeho ramene. Usmiala som sa a potichu si k nim prisadla a pozerali film.

Komentáre

Celkom 1 komentár

  • Kilia Ice 07.08.2016 v 13:56 Vážne pekná poviedka. Je škoda, že som nemala toľko času sem zájsť, ale teším sa na pokračovanie, ktoré snáď bude :D ;)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



ahojte :) Všetky články sú autorsky chránené ,tak prosím nekopírovať a nesťahovať. Ďakujem